Filipíny pozostávajú zo 7000 ostrovov. My sme z toho navšívili štyri: okrem Boracaya aj Bohol, Cebu a Luzon. Rozhodli sme sa začať naše filipínske dobrodružstvo na ostrove Boracay. Chcete vedieť čo Vás čaká, keď sa rozhodnete tam ísť? Čítajte ďalej 🙂
Práve sme pristáli na letisku Kalibo – Boracay.
Po prílete do Kaliba
Konečne sme na Filipínach, na letisku Kalibo – Boracay. Naše Filipínske dobrodružstvo sme sa rozhodli začať na ostrove Boracay. Leteli sme z Kuala Lumpur leteckou spoločnosťou Air Asia. Let trvá približne štyri hodiny. Počas letu sme si vyplnili kartičku o príchode (arrival card) a zdravotné prehlásenie (health statement). V zdravotnom prehlásení uvádzate, že ste posledné dni nemali teplotu alebo iné zdravotné ťažkosti. Oba vyplnené formuláre odovzdáte na letisku hneď po príchode.
Letisko Kalibo – Boracay. Príletová hala udee maličká a rozkošná a jednoducho si hneď zamilujete tú atmosféru.
Ako sa dostať na Boracay
Letisko Kalibo-Boracay je rozkošné. Malá budova s jediným pásom na batožinu. Tabuľky visiace zo stropu vítajú nápisom “Vitajte na Filipínach”. Úradník nám skontroloval pasy a išli sme si vyzdvihnúť batožinu. Potom si ďalší chlapík vypýtal náš pas, otočil ho a trikrát po ňom poklepal. Stále nechápeme, čo to malo symbolizovať. Asi niečo pre šťastie 🙂
Z letiska Kalibo do prístavu Caticlan
Letisko Kalibo-Boracay sa nachádza na ostrove Panay. Teda nie priamo na ostrove Boracay. Buďte teda pripravení, že z letiska si ešte pocestujete. A nebude to práve príjemné. Keď vykročíte z príletovej haly hneď sa na vás vrhnú domáci s ponukami transferu na Boracay. Zamenili sme si nejaké peniaze na cestu a spravili sme si menší prieskum ako sa dá dostať na Boracay.
Autobusom, taxíkom alebo minivanom – čo je najvýhodnejšie?
Dá sa cestovať autobusom, minivanom (od 200 PHP= filipínske peso do 350 PHP na osobu) alebo taxíkom. V autobusoch mi zvyklo byť zle, takže, ak sa dá, stále sa cestovaniu v autobuse radšej vyhnem. Preto sme si zvolili minivan (za 250 PHP na osobu). Bolo to cenovo najrozumnejšie ale zároveň najmenej pohodlné riešenie, čo sme zistili neskôr.
Taxík je najpohodlnejší, ale samozrejme najdrahší. Cestou späť sme si zvolili pohodlie a tak sme šli taxíkom. Stálo to cca 1200 PHP. Cesta bola oveľa príjemnejšia a vychutnali sme si krásny výhľad na krajinu a na niekoľko typických ryžových polí).
V minivane na ceste z letiska Kalibo na ostrov Boracay. Haha, vtedy som sa ešte smiala…ale nie nadlho.
Preplnený minivan
Boli sme v skupinke prvých štyroch ľudí, ktorí nasadli do minivanu. Tak sme si mysleli: “fajn, už len ďalší maximálne štyria a môžeme ísť”. Haha ako sme sa len mýlili…. Čakali sme tam asi pol hodinu, a keď nás tam už sedelo desať (už vtedy dosť nepohodlne), šofér doniesol ďalšieho človeka. Všetci sme hovorili: “To vážne? Kde ho akože chce posadiť?”. Ale ani tam to neskončilo. Šofér zbieral ďalších a ďalších. Až sme tam sedeli trinásti + šofér! Najprv sa naplnili zadné sedadlá. Keď tie boli už všetky plné, tak šofér zrazu v uličke rozložil sedadlo, ani neviem odkiaľ. Nejakú sedačku, úplne rovnú dosku. Posadil tam ďalšieho chalana, ktorý mal celú cestu na kolenách obrovský batoh. Najlepšie sa mali poslední dvaja. Išli sedieť dopredu k šoférovi, kde mali najviac miesta. Doteraz nechápem, ako sme sa tam všetci zmestili.
Najprv nám cesta preplneným minivanom pripadala vtipná. Robili sme si fórky. Po takých dvadsiatich minútach nás to prešlo. Všetci sme boli dosť vyčerpaní. Sedeli sme šikmo. Inak by sa nám tam vôbec nevošli kolená. Nedalo sa tam pohnúť. Cítili sme sa ako sardinky v oleji. Na kolenách sme ešte držali ruksaky. Potom začala peckovať klíma priamo nám do tváre. Normálne som sa musela zababušiť do šatky, lebo mi bola strašná zima. Tí, čo sedeli vzadu na mňa pozerali ako na blázna. Dozadu klíma nedosiahla. A oni sa potili ako kone. Znie to, ako keby som bola rozmaznané decko. To ale fakt nie som. Aj tí veľkí chlapi hovorili, že to bolo strašne únavné. Ani vlastne nemuseli nič hovorť. Stačilo ako vyzerali – totálne vyžmýkane.
Z prístavu Caticlan na ostrov Boracay
Po niečo vyše dvoch hodinách sme konečne celí šťastní a celí dolámaní vystúpili v prístave Caticlan. Ak ste na Boracayi boli a zažili ste tú cestu, môžte nám dať vedieť, či je takéto cestovanie v minivane bežné. Alebo sme len mali smolu na šoféra, ktorý chcel čo najviac zarobiť. Preplnil auto takýmto šialeným spôsobom.
Na ostrov Boracay sa musíte preplaviť loďkou.
Ceny a poplatky
V prístave Caticlan si musíte kúpiť lístky na loď. Naše lístky boli v cene transféru z letiska, takže ich išiel hromadne kúpiť šofér a potom nám ich rozdal. Takže predtým, ako si kúpite transfér z letiska, zistite si, či zahŕňa aj lístok na loď (ten stojí cca 25-30 PHP). Čo však musíte doplatiť sú poplatky za terminál (terminal fee 100 PHP) a environmentálny poplatok (environment and admission fee – 75 PHP).
Plavba na Boracay
Plavba loďou do prístavu na ostrove Boracay je veľmi kratučká, trvá asi desať minút. Pri nástupe a výstupe z lode stojí veľa domácich silných chlapov. Za pár pesos vám pomôžu s batožinou. Určite to oceníte, pretože schody na loď sú maličké, uzučké, drevené, šmykľavé a nezabúdajte, že stále budete celí skrehnutí a dolámaní z jazdy v natlačenom minivane 🙂 Tých pár pesos fakt neoľulujete. Predsa len chlapi v tom majú prax, takže si môžete byť istí, že Vaše kufre neskončia v mori.
Takáto trojkolka je najčastejším a najobľúbenejším dopravným prostriedkom na ostrove. Dozadu sa zmestia aj kufre.
Doprava na ostrove Boracay
Keď dorazíte konečne na ostrov Boracay, v prístave nasadnete na trojkolku – k motorke je pripevnená takáto krabica, kde sa zmestia približne štyria ľudia. Na ostrove je jedna hlavná cesta, ktorá vedie zo severu na juh. Prístav je na juhu a odtiaľ sa vyráža do hotelov. Ostrov je rozdelený na časti Station 1 až 3. Sú to také orientačné body ostrova. Na týchto “staniciach” zastavujú trojkolky. Keď si rezervujete ubytovanie cez booking.com číslo stanice je napísané priamo v adrese hotela. Takže vodiča navigujte na príslušnú stanicu, nie podľa názvu hotela.
Hotely priamo na pláži
Trojkolka vás vysadí na “stanici” na konci betónovej cesty. Zvyšok už musíte prejsť peši. Väčšina hotelov je totiž priamo na pláži. Musíte tak prejsť po piesku a áno, aj svoj kufor ťaháte po piesku. Môžete využiť aj bicykel, ktorý jazdí po pláži a odvezie dvoch ľudí s batožinou. Vzdialenosť k hotelu nebýva viac ako päť minút pešo, preto sme sa aj my prešli pešo. A konečne sme sa dostali do nášho hotela na pláži – Hey Jude South Beach.
White Beach (Biela pláž), Boracay, Philippines.
Konečne na hoteli
Keď sme sa konečne dotkli piesku a prvýkrát prešli po pláž. Mali sme výhľad na kryštálovo čisté more. Bolo nám jasné, že tá strastiplná cesta stála za to! Ďalšie zážitky už čoskoro na blogu! Sledujte nás 🙂
Napíš komentár