Biela noc je podujatie, na ktoré sa vždy veľmi tešíme. Minimálne dva týždne dopredu študujeme mapku, pozeráme fotky a plánujeme si vlastnú trasu. Tento rok som si v aplikácií Bielej noci vyklikala naozaj dosť veľa atrakcií a samozrejme, že sme tento môj plán úplne nedodržali.. Vôbec to však nevadilo, pretože sme cestou narazili aj na množstvo zaujímavých inštalácií, ktoré sme síce nemali v pláne, ale stáli za to!
Biela noc v Bratislave
Pre návštevníkov bratislavskej Bielej noci je výhodou, že si môžu pozrieť fotky z tej košickej, pretože väčšina diel sa vyskytuje na oboch. Vždy sú však zasadené do jedinečného prostredia, niekedy to lepšie „zahrá“ v Košiciach, niekedy v Bratislave. Napr. mesiac na košickej plavárni môžeme košičanom závidieť. Zároveň si však myslím, že nemá zmysel porovnávať, pretože každé miesto má svoju špecifickú atmosféru. V Medickej záhrade sme mali mesiace hneď dva, jeden dole a druhý hore, ktorý bol dva dni po splne takmer v plnej žiare.
Medická záhrada – Museum of the Moon, autor Luke Jerram
Poďme ale poporiadku. Po prvom roku Bielej noci v Bratislave sme sa už poučili a auto sme nechali doma. Plnka v autobuse už naznačovala, že záujem o Bielu noc bude obrovský. Začali sme otvorením programu na Hlavnom námestí, kde nám robil spoločnosť prvý humanoid, austrálskej umelkyne Amandy Parer. Niektorých členov našej výpravy prekvapila zima, preto sa išli v najbližšej vinárni zahriať vareným vínkom. Potom sme však už plní síl vyrazili do ulíc. Ešte také pozastavenie, čo sa týka počasia. Biela noc je už klasicky prvým dňom, kedy vyťahujem zimnú bundu a veľmi to odporúčam.
Hlavné námestie – svetelný objekt Fantastic Planet – Humanoid, autorka: Amanda Parer
Našou ďalšou zastávkou bolo Námestie Slobody, kde bola svetelná inštalácia Globoscope. Vo fontáne bolo umiestnených 270 svetelných gúľ, ktoré rôzne blikali v súlade so sprievodnou hudbou. Bol to naozaj zaujímavý vizuálny zážitok a skvelý štart noci.
Námestie slobody, fontána Družba – svetelná inštalácia Globoscope, Collectif Coin.
Z námestia sme vyrazili do budovy Slovenského rozhlasu, ktorá sa nachádza v blízkosti. Na križovatke pred rozhlasom mi prišiel taký záblesk a cítila som sa ako na Shibuya crossing v japonskom Tokiu, ktorá je najrušnejšou križovatkou na svete. Jasné, že na takéto štatistiky v Bratislave nemáme, ale keďže pracujem aj v budove Slovenského rozhlasu (btw, neviem či viete, ale robím externú redaktorku pre Rádio_FM), viem aké je toto okolie cez deň bežne prázdne, takmer vyľudnené. Preto ma takýto nával prekvapil, a to veľmi pozitívne. Konečne to tu poriadne žilo!
Zvonku bol rozhlas rozsvietený mnohými farbami, vďaka interaktívnej svetelnej inštalácií rozHLAS. Pred rozhlasom bol umiestnený amplión, do ktorého mohol každý niečo zakričať a podľa intenzity hlasu sa menila farba svetiel. Túto inštaláciu si užívali najmä deti, ktoré pískali, vrieskali až až 🙂
Slovenský rozhlas – svetelná interaktívna inštalácia rozHLAS, autori: Ondrej Maksi – Jana Potiron
V štúdiu 5 Slovenského rozhlasu sa nachádzala multimediálna inštalácia digitálneho umelca, ktorý si hovorí Maotik. Jeho diela sme už videli po minulé ročníky Bielej noci a opäť sme sa tešili, čo nás čaká. A nesklamal.
Slovenský rozhlas – multimediálna inštalácia Aeryon, autor: Maotik
Pôvodne sme chceli ísť na deviatu na performance do Starej tržnice, ale rozhodli sme sa, že zostaneme v rozhlase a pozrieme si koncert zoskupenia Cluster ensamble. Prvá časť koncertu, s názvom Pendulum music, bola pomerne zaujímavá. Účinkujúci rozhojdali šesť dolu hlavou zavesených mikrofónov. Pod nimi boli umiestnené reproduktory, ktoré pri prelete mikrofónu vytvárali väzbu. Tento zvuk väčšinou nebýva príjemný, ale v tomto prevedení vznikla zaujímavá melódia. Toto predstavenie trvalo, kým sa rozkývané mikrofóny nezastavili. Potom prišlo na pódium šesť klaviristov, ktorí odohrali skladbu Six Pianos, v sprievode šiestich contamporary tanečníkov. Síce som asi nepochopila, čo mi chceli povedať, ale ich choreografia bola brutálna a keby som toto mala tancovať, asi by ma akurát tak šesťkrát seklo.
V rozhlase sme si posedeli, oddýchli, zohriali sa a potom sme už vyrazili pozrieť si Múzeum Mesiaca do Medickej záhrady. Obrovský mesiac s priemerom sedem metrov, ktorý presne kopíroval Mesiac, vďaka detailným záberom priamo z NASA. Bol to neskutočný zážitok! Pre mňa asi highlight Bielej noci. Ako inak, aj my sme si museli dať selfie s mesiacom 🙂
Selfie s mesiacom a moje zistenie, že ten rozjasňujúci púder fakt funguje 😀 #glow
Keďže sme prešli všetky hlavné atrakcie, ktoré sme chceli vidieť, nechali sme sa unášať davom. Cestou naspäť do mesta sme narazili na projekciu na fasáde Tesca na Kamennom námestí. Odtiaľ sme zamierili na Laurinskú, vedľa Urban House, kde sme našli ďalšie dve svetelné inštalácie. Pôvodne sme mali na 23:00 rezerváciu na výhľad z VÚB banky, ale nakoniec sme to zrušili a uvoľnili miesto niekomu inému. Rôzne sme blúdili uličkami a čakali na druhé predstavenie, ktoré sa malo konať v Starej tržnici. Avšak kvôli technickým problémom nastal časový posun a bolo tam už dosť veľa ľudí, tak sme to nakoniec vzdali a pomaly sme našu Bielu noc ukončili.
Tesco Kamenné námestie – projekcia Izba národa, autor: Boris Vitázek
Biela noc je moja úplná srdcovka. Možno preto, že som z Košíc a toto bol už môj piaty alebo šiesty ročník. Každým rokom sledujem zlepšenia a veľmi ma teší, akým smerom sa tento festival vyvíja. Je to možno len jedna noc v roku (ok s košickou dve) ale aj týmto sa približujeme k zahraničiu a svetovým eventom, s ktorými je Biela noc na jednej úrovni. Už teraz sa teším na ďalší ročník!
A čo vy, boli ste sa pozrieť na Bielej noci? Aké máte dojmy? Podeľte sa s nami a napíšte nám komentár 🙂
Napíš komentár