V júni som navštívil francúzske mesto Amiens. Vedel som, že návšteva slávnej gotickej katedrály bude veľkým zážitkom. Amiens mi však pripravilo aj ďalší, oveľa nečakanejší zážitok. Napriek tomu, že som tu nikdy predtým nebol, oživil som si tu spomienky na detstvo a prebudil sa vo mne hlad po dobrodružstve a cestovateľský duch. 🙂
Katedrála v Amiens – človek sa cíti tak malý 🙂
Katedrála Notre-Dame v Amiens, Francúzsko
Auto sme zaparkovali v podzemnom parkovisku neďaleko katedrály. K najväčšiemu turstickému magnetu to bolo odtiaľ sotva päť minút pešo. Prešiel som most ponad rieku, či potok, ďalej popod starý tehlový dom tak typický pre Pikardiu a stál som z bočnej strany katedrály. Po dvoch daždivých dňoch sivé oblaky zmizli a slnko sa ukázalo v ten najlepší okamih. Bolo pokojné stredajšie ráno. Nič nenasvedčovalo tomu, že bol pracovný deň. Okrem nás na rozľahlom námestí pred katedrálou len dvaja ľudia v kriedou vyznačenom štvorci cvičili. Oplatí sa k najväčším pamiatkam chodiť čo najskôr ráno 🙂
Rozľahlé námestie pred katedrálou bolo takmer prádzne. Len dvaja ľudia, ktorí cvičili
Stál som tam v úžase pred 800-ročným gotickým svätostánkom. Ako v tej dobe dokázali ľudia postaviť niečo tak obrovské, tak majestátne, tak krásne? V hlave som sa časostrojom preniesol do 13. storočia a snažil som sa predstaviť tie komplikované drevené žeriavy a rôzne kladky, ktoré zdvíhali ťažké pieskovcové kamene. Predstavoval som si zvuk kladív a píl, ktoré tu museli od rána do večera znieť po celé desaťročia.
Typické francúzske tehlové domy v centre Amiens
Koľko ľudí asi stavalo tento gotický majstrovský kúsok? Najvyššia hlavná loď vo Francúzsku sa v interiéri vypína do výšky až 42,30 metrov a veža vysoká vyše 112 metrov. Všade vidieť gotické architektonické prvky – lomená klenba, dlhé vitráže, úzke stĺpy.
V katedrále
Interiér katedrály
Okrem množstva rôznych sôch, sklenených vitráži, obrazov a hrobiek je v katedrále relikvia – lebka Sv. Ján Krstiteľa, hrobka biskupa Ervarda de Fouilly, na ktorého príkaz začala výstavba katedrály. V prednej časti katedrály za oltárom je pamätná doska venovaná austrálskym vojakom, ktorý zahynuli počas 1. svetovej vojny pri bitke o oslobodenie mesta Amiens.
Jules VERNE a jeho dom v Amiens
V Amiens som svoje detstvo síce neprežil, ale oživili sa mi tu však spomienky naň. S mestom Amiens sa totiž spája aj Jules VERNE (1828 – 1905) – jeden z najznámejších a medzi mladými ľuďmi stále obľúbený spisovateľ, priekopník science-fiction, dobrodruh a cestovateľ.
Oživenie spomienok
Kto by nepoznal aspoň jedno jeho dielo. Autor desiatok poviedok, noviel a románov. Ja si spomínam na Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Cesta do stredu Zeme, Päť týždňov v balóne, Deti kapitána Granta alebo na Okolo sveta za 80 dní. Množstvo jeho diel bolo aj sfilmovaných, napr. Okolo sveta za 80 dní s Jackie Chanom alebo Cesta na tajomný ostrov s Dwaynom Johnsonom.
Portrét Julesa Verna
Ako sa dostať od katedrály k domu Julesa Verna
Jules Verne prežil v Amiens 34 rokov a na miestnom cintoríne je pochovaný. V dome, ktorý je dnes múzeom žil Jules Verne 18 rokov (1882 – 1900). Od katedrály to nie je ďaleko. Príjemná prechádzka cez historickú časť mesta zaberie len 15 minút.
Dom Julesa Verna
Nechodím až tak často do múzea. Ale na toto múzeum som sa skutočne tešil. Jules Verne bol veľký cestovateľ a dobrodruh. A také boli aj jeho romány, dobrodružné a cestovateľské. Avšak nečakal som, že ma tento dom zaujme viac ako katedrála. Strávil som tu dvakrát toľko času. Asi to bude tým, že katedrál som navštívil viacero, ale dom Jules Verna len jeden 🙂
Dom sa nachádza na adrese 2 rue Charles-Dubois. Zrekonštruovaná tehlová budova s niekoľkými poschodiami by sa zvonka nelíšila od ostatných v ulici. Dotvára ju však pôsobivá úzka oblá vežička, ktorá vyzerá ako hvezdáreň.
Informačná tabuľa Maison de Jules Verne
Pred domom Julesa Verna. Dom s vežičkou 🙂
Vstupné
Po zaplatení vstupného 7,5 Eura pre dospelého som vošiel do prvej miestnosti – presklenej zimnej záhrady. Pod skleníkom na šachovnicovej podlahe zaberajú časť miestnosti črepníky s exotickými rastlinami. Na stenách sú vystavené plagáty spisovateľových diel.
Zimná záhrada
Zo zimnej záhrady som prešiel rovno do jedálne. Nemal to Jules Verne zle vymyslené. Po obede mohol ísť oddychovať rovno do zimnej záhrady. Takto som si predstavoval miestnosť z 19. storočia. Steny zdobené masívnym drevom, nad oknami závesy vínovej farby, ktoré bránili svetlu z ulicu vniknúť a osvetliť celú miestnosť, strop obložený drevenými kazetami, masívny kozub. Jedáleň si ako jediná z miestností zachovala originálny nábytok.
Jedáleň
Pokračoval som do ďalších miestností. Najprv do obývačky, ktorá bola v iných farbách. Prevládala biela a zlatá farba, svetlo z ulice prenikalo priesvitnými záclonami. Na stenách viseli fotografie jeho rodiny s krátkymi popiskami.
Druhá miestnosť
Prvé poschodie
Na prvom poschodí som vošiel do tzv. Hetzelovej miestnosti. Pierre-Jules Hetzel bol vydavateľom Jules Verna. Po vydaní diela Päť týždňov v balóne uzatvoril s Vernem zmluvu na 20 rokov. V miestnosti sú vo vitrínach originálne vydania Verneho kníh. Každá prekrásne zdobená. Tak pekne graficky pripravené obaly kníh by som prijal aj v dnešných dňoch.
Izba venovaná vydavateľovi – Pierre-Jules Hetzel
Druhé poschodie
Po točitých schodoch som sa dostal do miestnosti na druhom poschodí. Mal som pocit, že sa nachádzam v lodi. Alebo v ponorke. Okná smerujúce do dvora boli okrúhle a hlboké. Všetko obložené červeným drevom. Vpredu kapitánsky mostík s kormidlom. Je to rekonštrukcia Verneho jachty Saint-Michel III. Ale mne skôr pripomínala tú ponorku. Veď Jules Verne práve tu napísal svoje dielo Dvadsaťtisíc míľ pod morom a možno táto miestnosť ho inšpirovala pri vymyslení kapitána Nema a jeho ponorky Nautilus.
Ponorka na druhom poschodí
Knižnica – asi najzaujímvejšia miestnosť
Z ponorky som prešiel do ďalšej, tentoraz obrovskej miestnosti. Toto bola kedysi knižnica Julesa Verna, ktorá obsahovala až 12.000 kníh. Dnes ich je to len zopár. Na zemi v jednej časti miestnosti je mapa sveta s vyznačenými trasami plavieb Julesa Verna. Veru, nie malý kus sveta prešiel. V inej časti je stôl s glóbusom a mapami.
Tretie poschodie
Ďalšími schodami som sa dostal na povalu. Tu, v prítmí boli vystavené rekvizity z rôznych bábkových divadiel a hier, plagáty z filmov.
Bábky
Krížom cez výstavu rekvizít som sa dostal k dverám do vežičky. Nie, nebola to hvezdáreň. Boli to schody, ktoré viedli tam, kde sme začali prehliadku. Do zimnej záhrady. Vo vstupnej miestnosti predávali autorove najznámejšie diela. Nuž, ako neodolal som a za 8 eur kúpil Tour du monde en 80 jours. Už len oprášiť moju francúzštinu 🙂
Schodisko vo vežičke
Múzea bývajú niekedy nudné. Ale návšteva domu Julesa Verna stála za každý cent. Určite sem odporúčam ísť každému, kto má rád diela, ktoré napísal Jules Verne, a chce oživiť spomienky na detstvo. Ale aj každému, kto má dobrodružného a cestovateľského ducha 🙂
Návšteva Amiens, hoci len na jeden deň, bol vydarený výlet a toto mesto určite stojí sa návštevu 🙂
Napíš komentár