Ait Benhaddou – opevnené mesto z hliny a nepálených tehál (tzv. ksar po arab.) na úpätí Vysokého Atlasu, v minulosti jedna zo zástavok karaván idúcich zo Sahary do Marakéša, dnes pamiatka zapísaná na Zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a “kulisa”, ktorú často využívajú filmári pri natáčaní filmov.
Ait Benhaddou – mesto filmárov
Aït Benhaddou si s veľkou pravdepodobnosťou už videl aj ty. Možno nie osobne, fyzicky priamo na mieste, ale aspoň cez televízor, keď si pozeral niektorý z filmov, ktorých sa tu točilo neúrekom. Ako príklad uvediem len zopár Gladiátor (2000), Múmia (1999), Kráľovstvo nebeské (2005), Babel (2006), ale aj niektoré časti seriálu Game of Thrones. Ait Benhaddou je miesto, ktoré určite odporúčam zahrnúť do svojho itinerára.

Na ceste z Marakéša do Ouarzazate cez pohorie Vysoký Atlas
Ako sa sem dostať – cesta z Marakéša do Ourzazate
Ait Benhaddou sa nachádza od Marakéša približne 390 km. Priama autobusová linka sem počas môjho pobytu neexistovala (a pochybujem, že v súčasnosti existuje). Z Marakéša sa však dostaneš do najbližšieho mesta Ouarzazate (čítaj: varzazát), približne 30 km od Aït Benhaddou.

Prudké stúpanie a serpentíny na ceste z Marakéša do Ouarzazate cez Tizi N’Tichka
Cesta cez Atlas je kľukatá, nebezpečná a zdĺhavá. Kto nemá rád serpentíny, prudké zrázy a bláznivých šoférov, mal by sa na cestu najprv mentálne pripraviť. Zvlášť, ak sa rozhodne pre cestu autobusom a so šoférom akého som vychytal ja. Bol to zážitok, ktorý by som radšej oželel. Ale o čom by som teraz písal, že? 🙂
Do prudkých zákrut sa náš autobus rútil šialenou rýchlosťou. Vodič zákruty rezal ako Fitipaldi. Protiidúce autá za zákrutou nemohol skrz skalné steny vidieť. A vodiči protiidúcich aút zasa nemohli vidieť nás. Preto vodič naznačil svoju jazdu v protismere preventívnym zatrúbením. Trúbil non-stop. Nechýbalo veľa a niekoľkokrát sme sa mohli čelne zraziť s kamiónmi, niekoľkokrát sme sa mohli zrútiť zo strmého zrázu do hlbokej rokliny…Po zvodidlách tu nebolo ani stopy. Keď v autobuse začali domáci od strachu vrieskať, prestala to byť sranda aj pre mňa. V hlave sa mi premietali titulky v zajtrajších novinách: “Pád autubusu do rokliny v Maroku nikto neprežil.” Po piatich hodinách sme sa konečne dostali z Marakéša živí a zdraví do Ouarzazate.
Booking.com
…. o pár dní neskôr, keď som čakal na autobusovej stanici v meste Agadir na autobus do mesta Essaouira, sa mi prihovoril chlapík v uniforme šoféra, že si ma pamätá, už ma viezol. V tom teple ma oblial studený pot. Bol to ON! Náš šofér z Marakéša do Ouarzazate. A mal práve službu na tejto linke… 😀
Ksar Ait Benhaddou pred západom slnka
Z Ouarzazate som sa vybral navštíviť Ait Benhaddou až pred západom slnka. Len kvôli tejto pamiatke zapísanej od roku 1987 v Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO som meral takú dlhú a náročnú cestu do Ouarzazate. V miestnej cestovke rovno pod hotelom som sa dohodol, že ma tam za pár dirhamov odvezú. Cesta z Ouarzazate netrvala dlhšie ako pol hodinu.

Cez uličku popri obchody so suvenírmi sa dostaneš k úžasnému výhľadu

Výhľad na hlinené mestečko Ait Benhaddou
Ksar Ait Benhaddou. Turistov by som tu spočítal na prstoch jednej ruky. Uprostred leta, keď tu bežne cez deň teploty stúpajú nad 40 stupňov, nebolo po rieke ani stopy. Suchou nohou som sa dostal k pevnosti. V pevnosti žije už len pár ľudí. Väčšina pôvodných obyvateľov sa presťahovala do domov, ktoré sú na druhej strane rieky.

Na opačnej strane rieky žijú ľudia, ktorí pôvodne žili v dedine

Miestni obyvatelia Ait Benhaddou
Dvaja Berberi postávajúci pred vstupom do ksaru, mi gestami naznačovali, aby som išiel do dediny. Slnko však pomaly zapadalo a ja som sa ešte snažil odfotiť ksar v celej jeho kráse. Odtiaľto mám predsa na pevnosť krásny výhľad. Vyjsť na vrchol a potom zase späť už neprichádzalo do úvahy. Čas sa krátil a ako postupne zapadalo slnko, začalo sa ochladzovať. Ešteže som mal so sebou mikinu. Inak by mi bola zima. V púšti sa teplo v noci neudrží a teploty kľudne môže klesnúť až k nule.

Ksar Ait Benhaddou, Maroko

Architektúra tohto miesta je úžasná, Ait Benhaddou
This is not Marakéš
Oproti ksaru cez rieku sú domy, v ktorej nájdeš kaviarne, reštaurácie, ale aj obchody so suvenírmi. Neviem, ako to tí Maročania robili, ale vždy vedeli pozdraviť po slovensky (resp. česky). Už z diaľky som počul “Ahoooj”. Pritom žiadne poznávacie znamenie na mne nebolo badať. Nenosil som na nohách sandále s bielymi ponožkami 🙂 Ľudia v Ait-Benhaddou mi prišli oveľa milší ako v Marakéši. Sami nám hovorili “this is not Marrakech, you don’t need to worry.”. A mali pravdu. Hoci Marakéš je parádne mesto, domáci vidia turistov ako peňaženky. Nezáujem často končil urazenosťou, scénami a nepriateľskými gestami. Na tieto veci sa v Marakéši treba pripraviť a obrniť.

Krásna architektúra hlineného mesta

Ait Benhaddou

Hradby pevnosti

Ait Benhaddou

Prekrásna architektúra hlinených domov
Ouarzazate, Maroko
Atlas Studios patria k najväčším filmovým štúdiám na svete a nachádzajú sa neďaleko mesta Ouarzazate. Cestou do Ait Benhaddou sme pri ceste videli filmárske vozy. Nejaký film alebo seriál tam určite natáčali.

Place Al-Mouahidine z hotela v meste Ouarzazate
Vo Ouarzazate toho nebolo moc, čo sa dalo vidieť. V meste je zaujímavou pamiatkou kasbah Taourirt. Väčšina ľudí tadiaľto asi len prechádza smerom na Saharu, do údolia rieky Draa, úžiny Dadès, alebo práve do Ait Benhaddou.

Pohľad na Ouarzazate
Čo sa mi však najviac páčilo bol večer kultúrny program na námestí. Ľudia sa po zotmení stretávali, hrali na tradičné marocké nástroje, spievali a tancovali. Sadol som si do reštaurácie rovno na námestí, objednal chutný tažín a užíval si moment 🙂
Napíš komentár