Babie leto a jeden z posledných pekných teplých víkendov sme sa rozhodli využiť na nejaký výlet, fotogenickú jesennú prírodu a hlavne sme chceli trochu vypadnúť z mesta. Cieľ: Jasná, Nízke Tatry.
Musím sa priznať, že Tatry veľmi pochodené nemám. Keď som bola malá tak sme s rodičmi chodievali každý rok cez prázdniny do Vysokých Tatier. Ale v posledných rokoch bola moja turistika väčšinou level lanovka na Hrebienok a krátka prechádzka v rámci firemného teambuildingu. Preto keď frajer prišiel s tým, že zober si poriadne topánky, výjdeme niekam na kopec, bola som mierne v rozpakoch. Nie som žiadna veľká turistka, ale zas ani padavka 😀 Hovorím si, to dám a veď nebudem vám tu predsa písať o lanovkách. Tak som teda zbalila turistické topánky a odhodlanie.
Ubytovanie v Jasnej
Keďže práca v agentúre nepustí, vyrazili sme v piatok dosť neskoro večer a do Jasnej sme prišli v noci. Na sľúbený výhľad na Nízke Tatry sme si teda museli počkať do rána. Boli sme ubytovaní v moteli Tatraline, ktorý je celkom nový, je otvorený cca rok. Nachádza sa pri Liptovskom Mikuláši, smerom na Demänovskú dolinu, Jasnú. Izby boli veľmi pekné, nové a moderne zariadené. Počiatočnú zimu sme vyriešili vypeckovaním kúpelňového radiátora a keďže doma ani jeden nemáme telku, počas tohto pobytu sme to dobehli a popozerali sme, čo je nové vo svete slovenských reality show.
Motel je síce hneď vedľa cesty, ale izby sú orientované na opačnú stranu, takže tam nebolo počuť žiadny hluk.
Ráno sme už aj mali výhľad na kopce Nízkych Tatier.
Jasná, Vrbické pleso
Celý tento víkend bol dosť spontánny. Nemali sme nejaký konkrétny plán, kam chceme ísť a čo chceme vidieť. Takže sme len improvizovali. V sobotu sme si dali obed v Liptovskom Mikuláši a potom sme vyrazili na prvý malý výlet. Z motela sme išli autom asi 15 min. do Jasnej, na parkovisko pod Chopkom, odkiaľ sa väčšinou vyráža či už na lanovku na Chopok alebo na túru. My sme šli len preskúmať okolie. Ďalších asi 15 min. pešo sa nachádza Vrbické pleso. Je veľmi ľahko dostupné a okolo plesa sa nachádza turistický chodníček na nenáročnú prechádzku.
Vrbické pleso je ľadovcového pôvodu a je to najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách.
Demänovské jaskyne
V Demänovskej doline sa nachádzajú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody. Zvažovali sme, že pôjdeme aj do jaskyne, tak sme sa tam cestou zastavili. Keď sme však prišli, bolo presne pol štvrtej a predajcovia zatvárali stánky so suvenírmi. Už to nám bolo podozrivé. Na informačných tabuliach sme sa dočítali, že posledný vstup do Jaskyne slobody bol o 14:00. Takže to sme nestihli. Demänovská ľadová jaskyňa je zase sprístupnená len od polky mája do konca septembra, takže to sme nestihli vôbec 😀 Mohli sme si to naštudovať dopredu, ale nevadí, hovorím, že sme improvizovali. Ak ale na tom budete lepšie a trafíte otváracie hodiny, tak vedzte dopredu, že lístky sa dajú kúpiť iba v hotovosti. Dospelácky stojí 8€ a detský 4€.
Weekend vibes
Sobotu sme nakoniec poňali oddychovo. Večer sme si šli posedieť do rooftop baru na streche motela Tatraline a plánovali kam sa vydáme ďalší deň. A prišla na rad spomínaná obávaná turistika. Zvolili sme si časť z trasy Náučný chodník Demänovskej doliny.
Večerný chill. Tatraline bar.
Jasná, Nízke Tatry – Tri vody – Pod orlou skalou – Luková
Začali sme tak ako v sobotu, od hotela Grand v Jasnej. Na parkovisku som si prezula sľúbené turistické topánky a vyrazili sme. Z Vrbického plesa sme šli smerom na Tri vody. Najprv to vyzeralo ako ľahká prechádzka, ale keď sme vošli do lesa, začali už nejaké tie stúpania.
Pózing v lese
Cestička šla párkrát aj cez takýto potôčik, z čoho vyplynula aj jedna mokrá topánka….
…ľavá. Nie moja 😀
Na Tri vody to malo trvať 40 min. My sme šli asi dvakrát toľko. Tieto turistické timingy zrejme nepočítajú s blogermi a fotografmi ? Pár turistov v svižnom tempe nás predbehlo, ale väčšinou sme išli sami. Párkrát som sa zamyslela, či tam žijú medvede ale vraj “neee, čosi, v pohode, fakt neee. V lese? Čo by tu robili” … Tvárila som sa, že iróniu v hlase som prehliadla a verila som tomu.
Počúvam, či nejde medveď 😀
V prvom cieli som si dala, ako inak, obedovú prestávku. A pokračovali sme ďalej po červenej do druhého cieľa Pod Orlou skalou. Potiaľ to bola fajn lesná cestička, skoro po rovinke, v pohode zvládnuteľná aj pre mňa, netrénovaného človeka.
Pri tejto tabuli mi už ale nebolo všetko jedno. Do nášho tretieho cieľa, na Lukovú, to malo trvať ďalších 45 min., teda podľa nášho tempa asi hodinu a pol. Keďže sa tam písalo, že Luková – lanovka, mali sme nádej, že dole sa aspoň rýchlo zvezieme. Tak sme si povedali, že to ešte dáme.
Síce sme už aspoň sme už vyšli z lesa a tie výhľady stáli za to. Ale bola to poriadna zaberačka, samé strmé stupáky. Ja som už začínala fakt nevládať a Rado bol trochu chorý, takže to bolo už celkom trápenie. No úsmev sme nestrácali…aspoň na fotku 🙂
Tu sme ešte boli vysmiati
Luková – Pod Orlou skalou – Jasná
Po výstupe na Lukovú sme zistili, že lanovka nepremáva a chata bola zavretá s odkazom “Tešíme sa na vás v zimnej sezóne.” Nás to samozrejme nepotešilo. Tak sme si dali vonku oddych a dojedli sme zásoby, aby sme odľahčili batohy. Hore na Chopok by to bola ďalšia hodina, ale to sme už fakt nevládali, takže sme sa vybrali naspäť dole.
Na rázcestí pod Orlou skalou sme sa zvolili trasu po modrej. Najprv to bola len cestička dole kopcom, potom sme aj opäť vošli do lesa a asi o 40 min. sme boli naspäť dole.
Neviem ako je to možné, ale táto túra, ktorá mala trvať cca 3 hodiny nám trvala takých 5-6. Kondička dostala zabrať a v závere som sa už strašne tešila do postele. Celkovo to však bol super deň strávený v prírode. Prešla som toľko km čo som ani nedúfala, že zvládnem. No dala som to celkom v pohode (okrem pár kritických okamihov). Ponaučenie nabudúce, fotenie dlho trvá a lepšie je vyraziť skôr 🙂
Čo sa týka cestovania, som skôr mestský typ. V meste dokážem nachodiť aj 16 km denne, ale z kopcov mám rešpekt. Z lesa sa proste len tak ľahko nevrátite, ani nenasadnete na najbližší autobus, keď už nevládzete. No snáď som vám (aj sebe) dokázala, že aj keď ste mestské decko ako ja, nemusíte byť zdatný športovec, aby ste vyšli na kopec aj inak ako lanovkou. Nabudúce až úplne na Chopok! 😀
Zaslúžený oddych po náročnom dni.
Za spoluprácu a ubytovanie ďakujeme: Ubytovanie v Jasnej
Napíš komentár